O tom, že prvý transport židovských mladých žien a dievčat zo Slovenska do koncentračného tábora v Osvienčime odišiel 25. marca 1942 z popradskej železničnej stanice, vieme asi všetci. Vedeli ste však, že tieto obete vtedajšieho fašistického režimu najskôr sústredili práve v budove našej školy?

     Týmito informáciami sa začalo odkrývanie dejín budovy septimánmi pre prvákov. Pripravili si pre nich štyri stanovištia, pričom na každom odkryli inú časť tejto udalosti.

     Ich prvou zastávkou bola stena s autentickými artefaktami na chodbe na prízemí venovaná tejto udalosti aj s výkladom. Potom žiaci prešli po miestach, kde pred 83 rokmi chodili dievčatá netušiace, aký osud ich čaká. Pri vchodových dverách je pamätná tabuľa v hebrejčine. Vyšli až na najvyššie poschodie budovy školy, kde dievčatá prežili svoje posledné chvíle pred odchodom.

     Ak prváci po tejto prehliadke nemali zimomriavky po tele, tak im určite naskočili pri sledovaní dokumentárneho filmu o prvom transporte. Boli v ňom aj výpovede niekoľkých málo žien, ktoré tieto hrôzy prežili.

     Septimáni pre prvákov pripravili aj hru. Cieľom však nebolo zabaviť sa, ale skúsiť sa aspoň trochu vcítiť do psychiky ľudí žijúcich v tej dobe. Rozhodovali o svojom osude a až do posledného momentu nevedeli, kam ich to zavedie a či sa rozhodli správne.

     Prváci počuli výpovede preživších, prešli po ich stopách. Veríme, že pochopili, že holokaust nie je len príbeh, ale krutá realita. Nemôžeme a nesmieme na to len tak zabudnúť. Dotýka sa nás to totiž viac, ako si možno myslíme.

Petra Brezinová (septima)