Za normálnych okolností (a my všetci veríme, že sa už čoskoro k „normálnym okolnostiam“ vrátime) je škola miesto, kde žiaci trávia väčšiu časť dňa. A určite by nikto nechcel existovať v priestoroch opísaných v prvom odseku. Áno, veľmi radi konštatujeme, že učebne v našej škole sa menia. K lepšiemu. Podstatne lepšiemu! Neveríte? Poďte, zoberieme vás do tých najviac zmenených!

     Dnes otvárame dvere na učebni číslo 205. Jazyková. Angličtinárska. Pätnásť nových lavíc, dvojnásobný počet nových stoličiek. Dataprojektor a interaktívna tabuľa sú už štandardom každej triedy. Audiosúprava s prehrávačom a stereoreproduktormi nevyhnutnými pre vyučovanie cudzích jazykov len podčiarkujú výraznú modernizáciu.

     Novou dominantou tejto učebne je však jej zadná stena. Po celej šírke od stropu až takmer po podlahu ju zdobí grafiti. Nie, tentoraz to nie je prejav vandalstva neznámych sprejerov, ale veľkoplošný obraz s nespornou umeleckou hodnotou. Z okien tejto učebne nevidno Tatry, v plnej nádhere ich však vidíme na spomínanej stene. Naše Tatry. Slovenské. Bez problémov identifikujeme zľava Solisko, Ostrvu, Končistú, Gerlach, masív Bradavice, Slavkovský štít, spoza ktorého vykúka Stredohrot, Pyšný, Lomnický a Kežmarský štít a úplne vpravo Svišťovku. Nádhera! Celému výtvoru však dominujú obrovské okuliare. A v ich dvoch sklách sa športuje. V ľavom sú (kraso)korčuliari, v pravom sa odohráva určite dramatický hokejový zápas. Už pri vstupe vôbec nemáme pocit, že sme vošli do triedy.

     Autorom nástennej maľby je Zoltán Hegedüš, popradský umelec so zahraničnými skúsenosťami. Trvalo mu to celé štyri dni. Výsledok však bude zdobiť učebňu niekoľko rokov. Dalo jej to totiž tú spomínanú dušu. V takejto triede bude aj výučba iná. Radostnejšia, optimistickejšia, estetickejšia. Žiaci sú už piaty mesiac v karanténe, a tak ani I. C, pre ktorú je to „domovská“ trieda, ešte toto dielo nevidela. Majú sa však na čo tešiť. Učiť a učiť sa v takejto učebni bude pre učiteľov aj žiakov určite zážitkom.