V prvom rade nás zaujímalo, ako ste prežívali túto svoju skúšku dospelosti. Je to naozaj taký strašiak, ako nám všetci hovoria?

     „Je to výzva, ale nie je tam nič strašné," znie prvá odpoveď usmiateho štvrtáka.

     „Ale áno, je a bolo to strašné," nesúhlasí nervózna maturantka. Odpovedá bezprostredne po písomnej časti z matematiky. Vidíme na nej únavu, ale aj radostnú iskru v očiach. Teší sa, že je to za ňou.

     Ako je to so stresom, trémou, nervozitou? Dá sa to zvládnuť?

     „Nemal som a nemám stres. Dal som si svoju rannú rutinu a šiel som maturovať."

     Ďalšia maturantka ale mala úplne iné pocity: „Bola som vystresovaná, ale len z matiky. Bol to psychický tlak. Zvládla som to, cítim sa teraz silnejšia."

     A čo celkový dojem z písomnej časti skúšky dospelosti? Prakticky u všetkých prekvapivo pozitívny. Aj keď, ako to už býva, padli sťažnosti na náročnosť testov. Prakticky všetci sa zhodli na tom, že pri ich vytváraní nebolo zohľadnené dištančné vyučovanie. Viacero našich starších spolužiakov tvrdilo, že testy z anglického jazyka boli prehnane ťažké.

     „Dištančné vôbec nebolo zohľadnené. Testy z angliny vyzerali ako C4.“

     Naopak, zo slovenčiny sa vraj maturovalo najľahšie. Test bol celkom fajn, bez zbytočných zákerností a chytákov, vo výbere slohovej práce jednoznačne dominovala úvaha na tému Kde je vlastne náš domov?

     A odkaz našich už teraz po prvej časti maturít „polodospelých“ nám, ktorých maturita čaká o rok, o dva, o tri...?

     „Nebojte sa! Učte sa, kým máte čas a verte len sami sebe.“

     Veríme, milí maturanti, že s výsledkami testov budete spokojní. Prajeme vám veľa šťastia pri ústnej časti maturít a kopec síl na to, aby ste to všetci zvládli podľa svojich predstáv.

Andrea Milanová (III. B)