K našej mentálnej pohode do veľkej miery prispieva aj náš jazyk, naša slovenčina. Ale používame ju tak, aby sa mali aj ľudia okolo nás rovnako dobre ako my? Používame napríklad náš jazyk tak, aby sme splnili slová bijúce do očí z hesiel SDGs (Sustainable Development Goals) kráčajúc po schodištiach našej školy?

     Hovorím tu dnes o jednom konkrétnom schode – piatom. Svieti na ňom GENDER EQUALITY. V preklade rovnosť pohlaví. Narážam nielen na to, o čom, ale aj (najmä) ako o daných veciach rozprávame. 

     Ako príklad uvediem povolania. Tie, ktoré sú lepšie platené, majú vyššie spoločenské postavenie a podobne, sú takmer automaticky prideľované mužom. S povolaniami ako lekár, advokát či manažér sa nám akosi automaticky spájajú muži. So slovami lekárka, advokátka alebo manažérka sa stretneme oveľa výnimočnejšie. Na druhej strane povolania ako upratovačka alebo predavačka sú takmer vždy pripisované ženám. 

     A keď už používame oba rody, veľakrát je práve ženský ekvivalent vnímaný negatívnejšie ako mužský. Na vysvetlenie si zoberiem učiteľa a učiteľku. Učiteľa často vnímame ako niekoho vzdelaného a plne profesionálneho, zatiaľ čo slovné spojenie „typická učiteľka" má skôr hanlivý až pejoratívny význam. Preto sa pýtam: Má alebo presnejšie musí to takto byť?

     Odpoveď je až zarážajúco jednoduchá. Nemá a nemusí! Záleží len na nás, používateľoch a používateľkách jazyka, aby sme ženy pripúšťali k slovu na našich papieroch, v našich slovách. Poďme zmeniť negatívne vnímanie feminínu povolaní, ktoré ženy robia rovnako dobre a efektívne ako muži. A zároveň umožnime mužom, aby sa nehanbili za povolania, ktoré vykonávajú. 

     Všetkým budúcim zdravotným sestrám (či už si dievča, alebo chlapec), budúcim lekárkam a lekárom, budúcim aj terajším učiteľkám a učiteľom prajem príjemný školský rok. A skúsme to GENDER EQUALITY skutočne dostať aj do jazyka, jednoducho používať viac rodovo vyvážený jazyk. 

 

Laura Gerényiová (IV. B)