Vstávať v sobotu plus mínus o 5.00 h – to si vyžaduje silný charakter. Väčšina sa v tej chvíli iba prevaľovala v teplej posteli na druhú stranu, my sme vstávali plní očakávania mimoriadneho zážitku. Naším cieľom bola Bratislava. Chystali sme sa navštíviť známu divadelnú scénu L&S štúdio a v nej si pozrieť inscenáciu s veľavravným názvom Skaza Titaniku.

     Už predpoludním sme boli v našom hlavnom meste. Do večerného predstavenia nám ostávalo ešte more času. Prvé naše kroky viedli k „obrátenej pyramíde“ – budove Slovenského rozhlasu. Žiaľ, dostali sme sa iba do vestibulu jednej z dominánt metropoly. Škoda...

     Bratislava bola v sobotu plná. Na celý víkend bola totiž pripravená akcia Bratislavské mestské dni. Z obrovského množstva akcií sme využili možnosť nahliadnuť do Primaciálneho paláca. Dnes v ňom sídli primátor hlavného mesta.

     Interiér paláca dýcha noblesou a históriou. Niektorí z nás sa zastavili v Zrkadlovej sieni, kde práve koncertovali žiaci miestnych umeleckých škôl. Iní sa boli pozrieť v kaplnke sv. Ladislava, ktorá je súčasťou tejto budovy. Nenechali sme si ujsť šancu vidieť na vlastné oči asi najcennejšie exponáty – sériu mimoriadne vzácnych gobelínov, ktoré zdobia steny sál na prvom poschodí.

     Na námestí pred Primaciálnym palácom práve primátor Bratislavy Matúš Valo krájal tortu, ale my sme sa radšej vybrali na zmrzlinu. Skonštatovali sme, že takú vynikajúcu „zmrzku“ sme veru ešte nelízali.

     Po krátkej obednej pauze sme sa vybrali do galérie Nedbalka. Stála expozícia je na štyroch poschodiach zvonku nenápadnej budovy. Ale vnútri... No to sa ani nedá opísať (a fotografovať bolo zakázané). Obrazy velikánov slovenskej maliarskej moderny Milana Dobeša, Vladimír Kompáneka, Dominika Skuteckého a aktuálna výstava predstavujúca diela Miloša Alexandra Bazovského. To by bolo na samostatný článok!

     My sme si však prišli predovšetkým za vychutnať krásu a jedinečnosť divadelného umenia. Pred predstavením sme ešte dostali možnosť nakuknúť do zákulisia. Boli ste už niekedy na pódiu divadla? Nemyslíme teraz náš popradský Dom kultúry, ale naozajstné divadlo. No a my sme boli nielen na ňom, ale aj  v rekvizitárni, šatniach, v ktorých sa pripravujú na svoje vystúpenia slovenské herecké hviezdy, v technickom štúdiu, odkiaľ sa púšťajú všetky zvuky, hudba, ale aj osvetlenie...

     A čo samotné predstavenie Skaza Titaniku? Dve a pol hodiny skvelej zábavy! Na pódiu iba dvaja herci – Michal Kubovčík a Svätopluk Malachovský. Ale tí nenechali nikoho v beznádejne vypredanom hľadisku ľahostajnými. Nie, nebol to len smiech. Bolo to aj množstvo poučenia. Dozvedeli sme sa, ako sa stavala vtedy najväčšia loď na svete, ako ju spustili na vodu, ako vyplávala na svoju prvú plavbu, ako tragicky 14. apríla 1912 išla na dno Atlantického oceánu. A aj ako sa menia charaktery ľudí v zlomových momentoch. Nechýbala na hodinách slovenčiny dookola omieľaná katarzia – zážitková vnútorná očista. Bola v jednej zo záverečných replík: „Vôbec nezáleží na tom, či si bohatý alebo chudobný, krásny alebo škaredý, tučný alebo chudý, vysoký alebo nízky, starý alebo mladý, pretože skutočná veľkosť človeka sa meria dobrom a láskou, ktoré vie rozdať.“ Záverečným bonusom pre nás bola možnosť na spoločné foto s oboma hercami na javisku.

     Že sme sa do Popradu vrátili až v nedeľu krátko pred svitaním? Že sme boli totálne grogy? Ale veď už na začiatku sme napísali, že sme chceli výnimočný deň! Naozaj sme mohli sobotu stráviť aj inak. Mohla byť len ďalším obyčajným dňom v týždni. Ale nebola! S dobrou partiou ľudí v ešte lepšej divadelnej spoločnosti to bol mimoriadne výnimočný deň!

Mária Smolárová (III. B)

Soňa Semančíková (oktáva)

a redakcia VeTa eS Gé