Naša škola ponúka nám študentom mnoho možností, ako sa realizovať a využiť svoj skrytý potenciál. Vďaka programu Erasmus+ sme sa stali súčasťou medzinárodného projektu YoMiJoDi (Young Minds Joined in Diversity). To boli tie neznáme tváre, ktoré ste stretávali. Prišli k nám naši noví kamaráti z Dánska, Švédska a Nemecka. No a my sme spojili naše rozmanité mladé a kreatívne mysle, aby sme prispeli k udržateľnosti pamiatok UNESCO v našom okolí. Snažili sme sa naplniť aj program SDGs (Sustainable Development Goals). Zamerali sme sa hlavne na body 11.4 – sustainability  (udržateľnosť) of Cultural Heritage Sites, 4 – Quality Education a 17 – Partnership.

     Priznávam, že začiatok našej spolupráce bol trochu hanblivý. Ale veľmi rýchlo sme sa toho zbavili. Rozdelili sme si úlohy, na ktorých sme mali v skupinách pracovať celý týždeň. Keď bolo všetko jasné, hneď na druhý deň sme vyrazili do Levoče a na Spišský hrad. Aj napriek tomu, že bolo melancholické upršané počasie, krásu Chrámu sv. Jakuba a historickej radnice v Levoči sme obdivovali plnými dúškami.

     Aj v Poprade je toho dosť na obdivovanie. Pomocou hry Goosechase sme zábavnou formou pochodili od Spišskej Soboty až po Podtatranské múzeum. Viete napríklad, kto bol Knieža z Popradu? My sme sa dozvedeli z pútavého výkladu miestneho sprievodcu, že to bol náš „slovenský Tutanchámon“ – archeologický nález európskeho významu.

     Mali sme aj šancu oddýchnuť si a zabaviť sa. Jedno z popoludní sme sa vybláznili v miestnom AquaCity, ďalší deň zase v našej školskej telocvični.

     Po celotýždňovej usilovnej práci sme dostali možnosť prezentovať naše výsledky a nápady na záverečnej konferencii. Zúčastnili sa na nej aj naši rodičia. Prezentácie boli nielen náučné, ale aj vtipné, obsahovali krátke videá a kvíz. Naši vyučujúci nás potešili chutným jedlom a vynikajúcou tortou.

     Nie, nebolo to len o zábave. Byť súčasťou tohto projektu znamenalo predovšetkým nájsť vnútornú odvahu vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Prijali sme do našich domovov na začiatku neznámych rovesníkov. Museli sme nájsť spoločnú reč pri práci v tíme. No a na záver prezentovať výsledky našich aktivít pred veľkou skupinou ľudí.

     Neľutujem však z týždňového programu ani minútu. Verím, že aj pre ostatných to bola skvelá príležitosť stať sa lepším človekom a tiež spoznať nových ľudí, z ktorých sa mnohí stali našimi priateľmi. Som presvedčená, že pre každého z nás to bola nezabudnuteľná skúsenosť. Rozhodne by som všetkými desiatimi odporučila každému zapojiť sa do projektu Erasmus+.