Pondelkový začiatok trojdňovej zbierky bol... No... Akože to nazvať...? Rozpačitý. To len zvýšilo obavy, či táto akcia bude úspešná. A viete, čo sa potom stalo? Doslova sa to začalo hrnúť. Jedna čokoláda za druhou, jeden balík cukríkov za druhým, jeden keks za... už ani nevieme za koľkým. Takmer dvadsať kíl sladkého dobra!!! Koľko je to však dobra ľudského? Také číslo ešte nevymysleli!

     Prichádzali žiaci (dokonca aj takí, ktorí už majú maturitu vo vrecku a vlastne už nie sú „starogymplákmi“), prichádzali rodičia (dokonca aj žiakov, ktorí ešte nie sú „starogymplákmi“, ale už sa prišli prihlásiť na štúdium), prichádzali učitelia... Všetci so sladkosťou v ruke. A s úsmevom na tvári. A dobrom v srdci... Niektorí to „otočili“ aj dvakrát!

     Vo štvrtok sme tú obrovskú a ťažkú škatuľu boli odniesť tým, ktorým bol jej obsah určený – deťom prežívajúcim bez mamy, bez otca svoj sviatok – Deň detí. Deťom, pre ktoré je každý gram sladkostí tonou dobra.

     ĎAKUJEME! ĎAKUJEME!! ĎAKUJEME!!! Nie za nás! Za adresátov! Krásny Deň detí všetkým!

    

                                                                          redakcia VeTa eS Gé