Z názvu divadelného predstavenia Beta, kde si? máme mnohí nedefinovateľne zmiešané pocity. O to príjemnejší zážitok nám však inscenácia predlohy slovenského spisovateľa Mila Urbana prináša.

     Klebety. Ktosi múdry povedal, že slovo vie ublížiť viac ako meč. A v tejto hre sme to mali možnosť vidieť „v priamom prenose“. Hlavná postava Beta sa po návrate zo služby v meste stáva centrom pozornosti celej dediny. Klebetné tetky presne vedia, kde bola, čo tam robila, ako sa správala. Celá dedina je zrazu vševediaca. Klebety môžu mať cenu ľudského života... Áno, až k samovražde nakoniec dotlačila verejnosť nevinnú Betu.

     Aj keď sa divadelné predstavenie skončilo tragicky, nechýbali ani vtipné obrazy umocnené pôsobivými hereckými výkonmi. Dlhý potlesk na záver bol naším poďakovaním hercom za nevšedný umelecký zážitok.

     Hodinovú pauzu sme využili ako obedovú. Po uspokojení našich žalúdkov sme sa stretli pod Zvolenským zámkom, aby sme divadelný zážitok vystriedali výtvarným. V zámku totiž sídli Slovenská národná galéria a my sme sa mohli vydať vychutnávať si gotické sochárstvo, renesančné i barokové maliarstvo. Zaujímavá expozícia sa výborne hodila do priestorov slovenského renesančného architektonického skvostu.

     Pomaly sme sa presunuli k autobusom. Čakala nás cesta k nám domov, pod Tatry. Ubehla ako voda a záverečný potlesk, ktorý zaplnil autobus, bol bezslovným vyjadrením našich pocitov z tejto celodennej akcie.

                                                                                         Ráchel Svistáková (I.C)