Že je to už dávno? Že je to už za nami? Že už ste na to aj zabudli? Nie! Nie! A pre istotu ešte raz NIE! Na takéto niečo sa totiž nezabúda. Nedá sa. Nesmie sa!
Plnili sme totiž priania. Priania vyslovené pre iných, vyslovené pre šťastie, vyslovené s láskou. Žiadne drahé dary! Však všetci vieme (mali by sme vedieť), že tie najdrahšie veci sú predsa zadarmo... Naši najmladší žiaci z prvých štyroch ročníkov osemročného štúdia mohli pred Vianocami popustiť uzdu svojej fantázii a zaželať si darček, ktorý by urobil radosť nielen im, ale z ktorého by sa potešili aj ich kamaráti, spolužiaci.
Tri najkrajšie, najmilšie a azda aj najveselšie priania sa premenili na skutočnosť. A tak si nielen Alica Peštová, ale celá príma vychutnala triedu plnú balónov. Vďaka Rii Luhovej celá trieda primánov celý deň riešila krížovky, bavila sa hrami a rôznymi inými aktivitami v anglickom jazyku. No a Ondrej Kubáň si „sebecky“ iba pre seba vyprosil deň, ktorý strávil so svojou najväčšou láskou – matematikou. Nuž, je to živý dôkaz toho, že matematika veru nie je pre každého strašiakom.
A tak hoci ten „skutočný“ Ježiško chodil s materiálnymi darčekmi až 24. decembra, v našej škole plnil priania v predstihu. Takže... splnené! S úsmevom! S radosťou! Z lásky! A na konci tohto kalendárneho roka mu napíšeme znova...
