DOMOV
NOVINKY
AXA Nadačný fond podporí kariérne sny aj našich žiakov
- 30. 3. 2017
Devätnásť mladých talentovaných ľudí získalo granty od AXA Nadačného fondu v Nadácii Pontis, ktoré ich majú podporiť na ceste ku kariérnym snom. Svoje projekty v utorok 28. marca 2017 v Bratislave obhájili aj naši dvaja nadaní „vedci“. Nela Gloríková (III.B) získala grant a v rámci svojho projektu plánuje založiť chov pavúka Oxyopes ramosus. Následne experimentálne overí hypotézu, ktorá objasní vzťah medzi genetickou príbuznosťou v skupine a efektivitou kooperácie pri love koristi. Výsledky bádania predstaví na vedeckej konferencii a tiež ako publikáciu v odbornom časopise. Matej Zámečník (I.B) použije získané finančné prostriedky na výskumnú prácu v oblasti terénneho mapovania avifauny, chcel by rozšíriť doterajšie používané kvantitatívne metódy na zaznamenávanie etológie a ekológie vtákov o metódu krúžkovania a skvalitniť svoje výsledky získané vizuálnym a akustickým zaznamenávaním života vtákov. Podmienkou získania grantu je výborný študijný prospech, preukázanie sa účasťou na odborných súťažiach či angažovanie sa v záujmových činnostiach, čo našim žiakom, prirodzene, nechýbalo.
Róbert Bednár tretí najlepší dejepisár v kraji
- 30. 3. 2017
Mimoriadny úspech zaznamenal na krajskom kole dejepisnej olympiády v Prešove Róbert Bednár (II.D), keď v konkurencii elitných „historikov“ obsadil vo svojej kategórii vynikajúce tretie miesto. Po dlhých rokoch tak prelomil sériu neúčastí našich žiakov na vrcholných súťažiach v tomto predmete a hneď dosiahol skvelé umiestnenie. V rámci súťaže napísal odbornú prácu na veľmi vysokej úrovni, ktorú musel obhájiť, a absolvoval test zo slovenských i svetových dejín. Srdečne mu blahoželáme!
Aby sme nikdy nezabudli...
- 26. 3. 2017
Je všeobecne známe, že naše gymnázium patrí medzi najprestížnejšie školy v širokom regióne a je už druhý rok najžiadanejšou školou Prešovského samosprávneho kraja. Budova, v ktorej naša škola sídli, však má za sebou aj oveľa temnejšie stránky. Približne od roku 1920 to bol vojenský objekt. Najčernejším obdobím bolo obdobie druhej svetovej vojny.
Písal sa rok 1942. Už od soboty 21. marca sa v popradských kasárňach, teda v budove našej školy, zhromažďovali stovky židovských žien a dievčat. Nevedeli, čo ich čaká. Oficiálna verzia znela, že idú do pracovného tábora. V stredu 25. marca 1942 vo večerných hodinách ich presne tisíc nahnali na popradskú železničnú stanicu, kde museli nastúpiť do dobytčích vagónov. Presne o 20.20 h sa vlak pohol. Cieľovou stanicou bol v roku 1941 zriadený koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau neďaleko poľského mestečka Osvienčim. Doň došlo iba 999 živých dievčat a žien, oslobodenia sa dočkalo len dvadsať z nich.
Tým sa spustila prvá lavína takýchto transportov, ktorá trvala až do neskorej jesene spomínaného roka. Druhá vlna prišla o dva roky neskôr. Celkovo bolo zo Slovenska deportovaných okolo 70 000 Židov.
V sobotu 25. marca 2017, presne v deň 75. výročia tejto hroznej udalosti, odhalili na budove našej školy pamätnú tabuľu pripomínajúcu začiatok azda najtragickejšej genocídy na našom území. Tabuľu prišla odhaliť 92-ročná Edita Grosmanová – posledná ešte stále žijúca pamätníčka prvého transportu. Dôležitosť tejto udalosti ešte zvýraznila účasť hlavy štátu prezidenta Andreja Kisku.
„Prežila som, aby som hovorila,“ povedala na úvod pani Grosmanová, ktorá pricestovala so svojou vnučkou z Kanady, kde trvale žije. „Som smutná a zároveň rada, že tu môžem stáť. Smutná preto, lebo som si vždy predstavovala, že my, naša generácia, ktorá prežila koncentrák, pripraví mládeži lepšiu budúcnosti. Žiaľ, nepodarilo sa nám to. Som však rada, že ešte stále žijem a môžem vydávať svedectvo.“
V Osvienčime v neľudských podmienkach prežila vyše tri roky. Zažila, aké je to byť menejcenný a vyradený zo spoločnosti. Vtedy však podľa vlastného vyjadrenia vôbec nechápala, že za peklo, ktoré prežívala na Zemi, môže jej rasový pôvod.
A čo je z toho všetkého dôležité pre nás, súčasných študentov a vôbec mladú generáciu? Na hodinách dejepisu sa učíme o tejto temnej ére. Fakty, skutočnosti, čísla... Počuť však zážitky z úst tej, ktorá tým všetkým prešla, vidieť ju naživo, je neporovnateľne silnejší zážitok. Som presvedčená, že som v sobotu nebola jediná, ktorej pri jej rozprávaní behal mráz po chrbte.
Holokaust je najväčšou tragédiou v dejinách židovského národa. Nažive zostalo len veľmi málo tých, ktorí o nej môžu podať vlastné svedectvo. Žiaľ, aj dnes vidíme okolo seba netolerantné prejavy rasizmu a nenávisti. Je dôležité si stále pripomínať, aké následky to môže mať na spoločnosť.
Hlavne preto bola pri vchode do našej školy po sedemdesiatich piatich rokoch slávnostne verejnosti odkrytá pamätná tabuľa, ktorá má národu oživiť v pamäti históriu. Len ak nezabudneme na nešťastné obdobie našich dejín, máme šancu zabrániť tomu, aby sa zopakovalo.
Debora Neubellerová (III.B)
Premiér vlády SR diskutoval s našimi žiakmi
- 26. 3. 2017
Žiaci tretieho a štvrtého ročníka mali v piatok 24. marca možnosť nazrieť do Európskej únie očami súčasného premiéra vlády Slovenskej republiky a predsedu najsilnejšej politickej strany v našej krajine SMER – sociálna demokracia Róberta Fica.
Úvodné slovo premiéra bolo mierené práve na žiakov našej školy, aby svedomito a rozumne nasmerovali svoje životy po ukončení strednej školy. Pár motivačných slov určite povzbudilo každého z nich. Potom sa rozbehla živá diskusia, jej hlavnou témou bola Európska únia. Žiakov napríklad zaujímal pohľad predsedu vlády na budúcnosť EÚ a postavenie Slovenska v nej.
„V roku 2008 Európska rada schválila vstup našej krajiny do eurozóny a od začiatku roka 2009 sme prijali euro. To bol krok, ktorým ostatné krajiny uznali, že sme hospodársky aj ekonomicky vyspelou krajinou a sme pre ne rovnocenným partnerom. Rok 2009 však znamenal začiatok krízy a nám trvalo niekoľko rokov, kým sme sa dostali z najhoršieho. Dnes však Slovensko opäť patrí medzi ekonomicky stabilné krajiny. A ja som presvedčený, že takouto krajinou ostane Slovensko aj naďalej,“ vysvetľoval vývoj a perspektívu našej krajiny Robert Fico a pokračoval: „Sme síce historicky bohatou, no v porovnaní s veľkými členskými štátmi malou a pomerne slabou krajinou. Také sa musia tak trochu prispôsobovať silnejším. Vlani sme však počas nášho predsedníctva dali o sebe vedieť, určite to neostalo nepovšimnuté.“
Našich žiakov zaujímal aj jeho názor na migračné problémy a otázky narastajúceho extrémizmu. Premiér priznal, že tieto veci trápia aj jeho. Podľa jeho slov to zasiahlo prakticky celú Európu. Tá sa stala novým domovom pre tisícky migrantov. To zase nahráva skupinám s extrémistickými postojmi a názormi. Slovensko sa nemôže tváriť, že sa ho to netýka. Určite však v boji proti prejavom extrémizmu a intolerancie nemôže a nechce stáť bokom.
Na otázku, ako to bude s rozširovaním EÚ, odpovedal, že v najbližšom čase sa spoločenstvo nechystá prijímať ďalších členov. Tým naznačil aj situáciu Ukrajiny, ktorej šance na vstup do nej sú veľmi malé.
Záber otázok z pléna bol široký, študentov našej školy zaujímali aj problémy našej zahraničnej politiky či (ne)kvality potravín dovážaných na Slovensko. A tak sa beseda veru poriadne natiahla. Poďakovaním žiakov Robertovi Ficovi bol záverečný potlesk zaplnenej triedy.
Zuzana Budajová (III.B)
NAŠE PROJEKTY
