Andrea Kubáňová: Báj o gymnáziu

Kde bolo, tam bolo,

školy vtedy nebolo.

Zapískali v Tatrách svište,

hlasovali za učilište.

Nevedia si predstaviť,

akú školu postaviť.

Pristál orol na brale:

„Gympel bude na skale!“

Múdre sovy nočné

rozhodli, že osemročné.

 

Zasadol zvierací zbor,

ktorému šéfoval tchor.

Poučia nás lemury,

ako postaviť múry.

Dodal k tomu slon:

„V škole musí byť zvon!“

A čo viacej ešte treba?

Aby v škole bola krieda.

„Bez tabule bude muka,“

plesla chvostom bystrá šťuka.

 

Rys si hlavu o strom udrel,

rád by v škole trochu zmúdrel.

Medveď robí paniku,

že nevie botaniku.

Poskakujú kamzíky,

že chcú viacej fyziky.

Zaerdžali koníky:

„Stačí málo matiky!“

Spevavce hŕŕŕ do roboty,

učiť by sa chceli noty,

kreslenie chcú lasice,

čítanie zas opice.

Zasyčali hady:
„Poďme do záhrady!“

A pridali na rovinu:

„Z jazykov len s-s-s-s-slovenčinu.“

 

Slimáci aj s domami

upaľujú horami.

Zemepis ich máta,

etika ich láka.

Motýle a húsenice:

„Dejepis už nikdy více.“

 

Povedala líška hrdzavá,

že v lete chýba zábava,

a tak straka bez viny

navrhuje prázdniny.