Čo už vieme?

     Hlavný hrdina stredoškolák Jakub (priamy rozprávač) sa ocitá v studenej betónovej kobke bez okien. Čas mu odpočítavajú iba čiarky, ktoré záhadným spôsobom pribúdajú v omietke steny. Podľa nich vie, že je tam zavretý už niekoľko dní. Jedinou potravou preňho sú kyslé jablká v obrovskom vaku visiacom zo stropu. Za kovovými zamknutými dverami neregistruje žiadny pohyb...

     Retrospektívne sa strihom dostávame o niekoľko dní späť. Jakub dospáva vo svojej izbe ďalšiu zo série nocí mimo domov. Rodičia to zatiaľ pomerne trpezlivo tolerujú. Mama sa ho pokúša prebrať, ale on odmieta vyliezť z teplej postele...

     „Do koľkej si bol včera vonku?“ vrútila sa mama do mojej izby.

     „Ešte spím!“

     Ako uragán poodklápala žalúzie. Izbu zalialo svetlo znásobené odrazom od snehu.

     „Mama!“ zamrnčal som do periny.

     „Do koľkej si bol včera vonku?“ spýtala sa ešte raz.

     Hlavu som si zabalil pod prikrývku.   

     Samota. Slovo, ktoré sa mi preháňa hlavou hore-dole.

     Samota. Krásna i nenávidená.

     Sedím na betónovej dlážke opretý o studenú stenu v miestnosti bez okien. Premýšľam. Na stene svietia biele vyryté čiarky. Je ich už veľa. Spomínam si, ako som našiel prvú. Nemyslel som si, že ich bude toľko.

     Tie biele čiarky sú mojím jediným spojením so svetom tam vonku. Držia ma pri vedomí. Vďaka nim som ešte totálne nezošalel. Zatiaľ... Najprv som si myslel, že ich sem chodí niekto vyrýpať do tej hnusnej vlhkej steny, kým spím, ale to sa ukázalo ako nesprávne. Vyrývajú sa samy. Áno, je to čudné, ale nie viac ako to, čo som už videl. 

Milí starogympláci! 

     Spúšťame na našej stránke novú rubriku. Chceme v nej dať priestor talentom, ktorým nestačí beletriu čítať, oni ju sami tvoria. Píšeš poéziu? Vymýšľaš si príbehy? Máš čosi také, čomu sa hovorí spisovateľské črevo? Neváhaj a posuň svoju tvorbu svojmu vyučujúcemu slovenského jazyka. Aj Hviezdoslav začínal v školskom časopise!
 

     Mesiac knihy (pre neznalých = marec) oslávime tým, že začíname uverejňovať fantasy- detektívny príbeh s magickým názvom: 222. Autorom je jeden z nás – starogymplákov. Zatiaľ sa skrýva pod záhadným pseudonymom GeMa. Od dnešného dňa budete mať možnosť dvakrát týždenne (vždy v pondelok a štvrtok) na tomto mieste čítať príbeh rovnako magický a záhadný. Tak teda, milí starogympláci – veľa krásnych zážitkov pri čítaní!