Bol to pre nás malý šok. Ale nádherný, príjemný, radostný! Už v šiestich vydaniach nášho TÝŹDŇA No... vyzývame všetkých starogymplákov, aby nám napísali o tom, čo ich teší, čo ich trápi, čo pekné prípadné aj zlé prežili, čo sa im na našom novom formáte VeTa eS Gé páči, čo by v ňom chceli nájsť... Odpoveď? Nič. Naozaj! NIČ! A pre istotu ešte raz: NIČ!!! A zrazu nám zapípa správa a keď ju otvoríme, tak tam nájdeme toto:

Zdalo by sa, že tento týždeň bol „o ničom“. Oj, ako zdanie klame! Od pondelka sa totiž začala v našej škole zbierka šatstva pre tých, ktorí sa možno aj nie celkom svojou vinou ocitli v núdzi – pre chorých, postihnutých, starých, bezdomovcov, deti z rozvrátených rodín a ústavov, siroty, slobodné matky...

Týždeň vo Vysokých Tatrách nám priniesol veľa zážitkov. Zapisovali sme si ich do svojich vysokohorských denníčkov. 
 

Ani sme sa nenazdali a máme október. Zatiaľ všetci márne čakáme na povestné tatranské babie leto. Tento rok sa mu akosi nechce prísť. Zato primáni neváhali a hneď v pondelok piateho týždňa tohto školského roka vyštartovali spolu s pani učiteľkami Miroslavou Nitschovou a Zuzanou Tobisovou do školy v prírode. Samozrejme, že do Tatier. No a zobrali to naozaj zhurta. V pondelok sa stihli nielen ubytovať v novosmokoveckom penzióne Siesta...