Počas uplynulých týždňov sa moje školské dni úplne zmenili. Každý obyčajný školský deň sa začínal nekonečným rozhodovaním, čo si oblečiem. Následne to bol beh na autobus. Tlačenica v šatni. A potom niekoľkohodinové sústredenie sa na vyučovaní. Keď sa toto všetko skončilo, mala som dosť, ale môj školský deň bol iba v polovici. Poobedie sa začínalo hodinou a pol na angličtine, potom tréning a nakoniec príprava do školy na nasledujúci deň.

     Karanténa! Odborne by sa to dalo nazvať povinnou izoláciou, no laicky povedané je to vlastne odrezanie sa od sveta. Ale ako sa celý svet môže odrezať od sveta?

     Sen azda všetkých študentov na celom svete – nemusieť vstať z postele – zrazu nie je pre momentálnu celosvetovú situáciu so smrtiacim vírusom iba predstavou, ale premieňa sa na tvrdú (a pomaly zisťujeme, že nie až takú príjemnú) realitu.

     Vonku šalie korona, ľudia nevychádzajú z domov, a ak náhodou áno, sú celí zahalení, školy sú pozatvárané, obchody vyprázdnené. Znie to šialene, však? Nanešťastie, presne to sa teraz deje na celom svete.

     Všetko zlé je však na niečo dobré...

Milí starogympláci!

     Pôvodne to malo byť na dva týždne. V pondelok 30. marca 2020 sme už mali zase spoločne sedieť v laviciach. Maturantom už malo zvierať žalúdky. Situácia v súvislosti s koronavírusom je však naďalej zlá. Návrat do normálneho života sa odkladá na...

     Na kedy? Ako dlho to ešte bude trvať? Týždeň? Mesiac? Do konca školského roka?