HHHCHCHCH-HHHHCHCHCHCH...
Zišli sme z cestičky. Chrbtami sme sa opierali o stromy. Nohy stále spätkovali. Srdcia búšili. Takmer sa nedalo dýchať.
HHHCHCHCH-HHHHCHCHCHCH- HHHCHCHCH-HHHHCHCHCHCH...
„Neeeboooojteee sssaaa!“ zachrapčal hlbokým dunivým hlasom.
HHHCHCHCH-HHHHCHCHCHCH...
Keď nás nezabije on, zabije nás náš vlastný strach.
Zozadu sa ozvali ďalšie kroky. Všetci sme ich počuli. Obkľučujú nás. Kto sú? Čo to spravili s tým ihličím? Prešli sme rýchlymi pohľadmi jeden na druhého. Vedeli sme, že nič nemôžeme spraviť. Iba pomyslenie na to, že dnešný deň je možno náš posledný, je... To neprichádza do úvahy. Ale ako sa máme zachrániť? Je to ako v hlúpom sne! Také nereálne! Také iracionálne!