Každý sa teší na výnimočné udalosti. Ani ja nie som žiadnou výnimkou. Pred pár dňami mňa a mojich spolužiakov z prímy čakalo nezvyčajné dobrodružstvo – mali sme stráviť v budove nášho starého gympla celú noc.
Od skorého rána som sa nesmierne tešila, ako vojdem do skoro prázdnej školy plnej uvrieskaných primánov. Hodinky ukazovali presne 18.00 h a ja už som stála s ruksakom na chrbte pred budovou.
Prvé, čo som uvidela, boli tancujúci sextáni, ktorí sa ma opýtali, ako sa volám. Keď som im to prezradila, prilepili mi na tričko papier s mojím menom. Keď som už takto označená vošla do našej triedy, videla som, ako sa moji spolužiaci obhadzujú karimatkami.