Keks. Cukrík. Kúsok čokolády... Sladkosti patria k životu. Však? Ponúkni sladkosťou kamaráta. Veď vieš, že nabudúce sa on podelí s tebou. Predsa každý deň nosí z domu nejakú „mňamku“. A keď náhodou nebude mať, nič sa nedeje, v bufete alebo v automate na chodbe sú toho metráky. Za pár drobných...
Ponúkni však neznámeho. Niekoho, koho si nikdy nevidel. A od koho nebudeš môcť čakať, že ti to nabudúce vráti... Pretože on „z domu“ nič také nenosí. A nemá ani tých „pár drobných“, aby si osladil už dosť horký život.
Presne toto sa pred pár dňami dialo v našej škole. PODEĽ SA O SLADKOSTI bol názov akcie, ktorej cieľom bolo darovať niečo, čo je pre bežné deti samozrejmé ako mamino pohladenie, zaželanie pekného dňa, pusa na dobrú noc. Darovať bežnú sladkosť niekomu úplne neznámemu, komu aj tá „bežná“ mamina neha chýba. A veru oveľa viac ako nejaká sladkosť! Deťom z Detského domova v Poprade.
A tak sa začala znáška cukríkov, lízaniek, keksíkov... Prichádzali žiaci, rodičia, učitelia. Niektorí aj dvakrát. Aspoň čo-to priniesť. Celkom nezištne. S láskou.
Dobro v nás ešte žije! Za tri dni sa totiž nazbieralo vyše 30 kíl sladkých maškŕt od výmyslu sveta! Láska, s ktorou darcovia prichádzali, sa odvážiť nedala. Ale určite jej boli tony.
Darček k blížiacemu sa Dňu detí pre deti, ktorým sú obyčajné detské radosti vzdialené v nedohľadne. Pre deti, popri ktorých detstvo akoby iba nevšímavo prechádzalo. Pre deti, ktoré akoby deťmi ani neboli.
Velikánska škatuľa plná sladkostí je už na mieste určenie. Zástupcovia študentskej rady ju už boli odovzdať v Detskom domove na popradskom sídlisku Juh. Žiaci nášho “starého gympla“ dokázali, že sa vedia podeliť. Tentoraz to boli sladkosti. Mal by byť to odrazový mostík k ďalším podeleniam sa. Nabudúce by to mohlo byť čosi ďalšie, čo „deťom bez detstva“ chýba.
Čas? Skúsenosť? Múdrosť?... Dokážeme sa aj nabudúce podeliť s tým, čo je pre nás bežné? Fotogaléria.