Reč je o tucte netuctových členov bežeckého družstva nášho GPUK, ktorí počas víkendu 15. – 16. augusta 2015 už po druhý raz zvládli štafetový non stop beh Od Tatier k Dunaju so štartom v známom lyžiarskom stredisku Jasná v Demänovskej doline a s cieľom v Bratislave.
Po našej vlaňajšej premiére sme v tomto ročníku už vedeli, do čoho ideme. Čakalo nás 346,1 km rozdelených do 36 etáp, na ktorých súčet všetkých stúpaní predstavoval prevýšenie takmer tri a pol kilometra, súčet všetkých klesaní zase niečo vyše štyroch kilometrov. Čakala nás extrémna horúčava vrcholiaceho leta, ktorá odčerpávala sily azda viac ako samotná trať. Čakali nás dva dni bez spánku, obrovská únava, bolesť každého svalu, kĺbu, šľachy. A na konci toho všetkého nás čakala neopísateľná radosť z toho, že sme nad tým všetkým zvíťazili. Náš výsledný čas 31 hodín, 59 minút a 37 sekúnd bol o takmer 10 minút lepší ako vlani.
No a tu je zoznam dvanástich statočných: Alexandra Chovancová, Patrícia Sedláková, Tibor Hudák, Zdeno Suchý, Zuzana Parížeková, Ľudovít Kopinský, Patrik Mrázek, Štefan Luha, Andrea Kozubíková, Danica Hámorová, Ingrid Orjabincová a René Trembáč. V takomto poradí sme sa striedali non stop v nesení štafetového náramku, každý z nás odbehol tri približne desaťkilometrové úseky.
Obrovskú zásluhu na našom úspechu však majú aj kapitánka tímu Iveta Šatanková, ktorá celú akciu organizačne zabezpečila, vedúce dvoch sprievodných vozidiel, ktorými sme sa presúvali na odovzdávky štafety, Beáta Taylorová a Daniela Kopinská a vodiči áut František Parížek a Martin Antoni.
No a ako sme vlastne dopadli? My sme naozaj nešli tieto preteky vyhrať. Ale zvíťazili sme - predovšetkým sami nad sebou. Zdolali sme extrémne náročnú trať, páliace slnko, nočnú búrku, únavu, ktorá z celého tela robila jednu veľkú boľačku... A čo za to? Už je to napísané o pár riadkov vyššie – neopísateľná radosť v cieli, fantastický pocit obrovskej súdržnosti tucta netuctových, víťazstvo nad sebou samým...
A o rok azda opäť...
