O škole
História GPUK
V prvých rokoch po 2. svetovej vojne mali predstavitelia Popradu veľký záujem rozvíjať sieť stredných škôl na území mesta. V tom čase existovala v Poprade (od roku 1939) jediná stredná odborná škola, nazývaná vyššia hospodárska škola (dnešná obchodná akadémia) a tiež učňovská škola (od roku 1923). Stredná škola gymnaziálneho typu poskytujúca všeobecné vzdelanie v meste chýbala. Snahou mesta bolo založiť strednú školu konkurujúcu kežmarskému gymnáziu, ktoré malo zvučné renomé a dlhoročnú tradíciu. Aj preto už v roku 1948 vyčlenilo mesto pozemok na stavbu budovy gymnázia, tento návrh sa však nerealizoval.
Československé školstvo prešlo v roku 1948 veľkou reformou. Boli zriadené národné školy s piatimi postupovými ročníkmi (školy prvého stupňa) a stredné školy so štyrmi postupovými ročníkmi (školy druhého stupňa). Tieto dva stupne škôl vytvorili základný systém školskej výchovy v Československu, ktorý bol bezplatný a povinný. Zákon stanovil deväťročnú povinnú školskú dochádzku. Takéto dve školy existovali v Poprade a sídlili v budove na vtedajšom Leninovom nábreží (dnes Nábrežie Jána Pavla II.) Po ukončení základného vzdelania mohli žiaci pokračovať na školách tretieho stupňa, a to buď na základných odborných školách, alebo výberových odborných školách, alebo vyšších odborných školách a gymnáziách.
Ďalšia školská reforma v roku 1953 umožnila realizovať myšlienku zriadenia strednej všeobecnovzdelávacej školy v Poprade. Zákonom č. 31/1953 o základnej úprave jednotného školstva bola povinná školská dochádzka upravená na osem rokov, poskytovali ju osemročné stredné školy (dnešné základné školy) alebo prvých osem postupových ročníkov jedenásťročnej strednej školy. Jedenásťročné stredné školy dávali žiakom v prvých ôsmich postupových ročníkoch základné všeobecné vzdelanie a v posledných troch postupových ročníkoch vyššie všeobecné vzdelanie a pripravovali ich predovšetkým pre štúdium na vysokej škole. Posledné tri ročníky boli výberové. Mohli v nich študovať žiaci, ktorí úspešne ukončili osemročnú strednú školu alebo prvých osem postupových ročníkov jedenásťročnej strednej školy. Štúdium na jedenásťročnej strednej škole sa končilo maturitnou skúškou. Maturovali teda 17-roční žiaci.
V súlade s uskutočnenou školskou reformou bola v Poprade založená s účinnosťou od 1. septembra 1953 Jedenásťročná stredná škola v Poprade. O jej vzniku vydal rozhodnutie Krajský národný výbor v Košiciach v súlade s výnosom Povereníctva školstva v Bratislave z 29. júna 1953 č. 69035/1953/I/5 s účinnosťou od 1. septembra 1953. Vznikla začlenením spomínaných existujúcich škôl – národnej a strednej a vytvorením troch ďalších postupových ročníkov. Vybraní žiaci z 8. a 9. ročníka bývalej strednej školy zo školského roka 1952/1953 pokračovali v štúdiu v 9. a 10. ročníku novozaloženej jedenásťročnej školy. Umiestnená bola v školskej budove na Leninovom nábreží, postavenej podľa projektu Michala Milana Harminca z roku 1931.
Škola mala v prvom školskom roku 16 tried 1. a 2. stupňa základných škôl (1. – 8. ročníka) so 633 žiakmi a tri triedy 3. stupňa (9. a 10. ročníka) so 108 žiakmi. Riaditeľom školy sa stal Pavol Nipča.
Prví maturanti študovali v škole v školskom roku 1954/1955. Dňa 21. januára 1955 si usporiadali prvý školský predmaturitný večierok (stužkovú), 2. a 3. mája 1955 absolvovali písomné maturitné skúšky zo slovenského a ruského jazyka, 14. mája 1955 usporiadali žiaci a učitelia školy rozlúčku s maturantmi. „Žiaci 11. triedy prešli špalierom pionierov a zväzákov na školský dvor. Po príhovoroch žiaci 1. tried podarovali každému maturantovi kyticu krásnych kvetov. Maturanti boli veľmi prekvapení takou pozornosťou od najmenších žiakov, od dojatia nevedeli prísť k slovu, brali ich do náručia a tak sa s nimi lúčili.“ V dňoch 23. – 27. mája 1955 sa v škole uskutočnili prvé ústne maturitné skúšky, úspešne ich absolvovalo 37 študentov.
V budove školy sa nachádzalo len 12 učební, a tak sa niektoré ročníky museli vyučovať dvojzmenne. Od školského roka 1956/1957 škola sídlila v dvoch budovách, okrem budovy na Leninovom nábreží sa niektoré triedy vyučovali v školskej budove bývalej židovskej ľudovej školy na Ulici Popradskej brigády, kde bolo umiestnených 6 tried, a naďalej sa niektoré ročníky vyučovali dvojzmenne.
V roku 1959 nastala zmena na poste riaditeľa školy, Pavla Nipču nahradil Jozef Čajnák.
V súlade s veľkou československou školskou reformou uskutočnenou zákonom č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon) nastali na škole významné organizačné zmeny. Zákon upravil povinnú školskú dochádzku na deväť rokov. Škola niesla názov Jedenásťročná stredná škola v Poprade do 31. decembra 1960. S účinnosťou od 1. januára 1961 bola rozdelená na tri samostatné školské subjekty so spoločným vedením: základnú deväťročnú školu (ZDŠ) s ročníkmi 1. – 9., strednú všeobecnovzdelávaciu školu (SVŠ) s ročníkmi 9. – 11. a strednú školu pre pracujúcich (večerná forma štúdia). SVŠ poskytovala mládeži úplné stredné všeobecné a polytechnické vzdelanie a základy odborného vzdelania pre prácu v niektorom odvetví národného hospodárstva a kultúry. Jednou z hlavných úloh tejto školy bola príprava mládeže pre štúdium na vysokej škole. Štúdium trvalo tri roky. V školských rokoch 1960/1961 – 1963/1964 bola v škole zriadená jedna trieda dvanásťročnej strednej školy, táto zmena súvisela s úpravou povinnej školskej dochádzky na deväť rokov.
Od 1. septembra 1960 bola pri škole zriadená aj dvojročná Stredná škola pre pracujúcich v Poprade. Školy tohto typu doplňovali a rozširovali odbornú kvalifikáciu, všeobecné a polytechnické vzdelanie pracujúcich, ktorí mali vzdelanie na úrovni ZDŠ a buď s úspechom vykonali záverečnú učňovskú skúšku, boli v pracovnom pomere, alebo pracovali ako členovia jednotného roľníckeho družstva, alebo vo výrobných družstvách, a snahou spoločnosti bolo poskytnúť im úplné stredné vzdelanie. Absolvovanie strednej školy pre pracujúcich sa končilo maturitnou skúškou a oprávňovalo absolventov študovať na vysokej škole. Štúdium pre pracujúcich, ktorí mali záujem doplniť si vzdelanie o maturitnú skúšku, sa v škole začalo už skôr. V dňoch 13. – 15. júna 1955 sa tu konali po prvýkrát prijímacie skúšky do 9. ročníka diaľkového štúdia, a tak v nasledujúcom školskom roku 1955/1956 bola v škole otvorená trieda 9. ročníka pre pracujúcich diaľkového štúdia s 26 žiakmi a tiež trieda 10. ročníka pre pracujúcich večerného štúdia s 13 žiakmi. V školskom roku 1958/1959 bola v škole zriadená jedna trieda jednoročného kurzu pre prípravu na externú maturitnú skúšku, umiestnená v budove sanatória v Poprade-Kvetnici. Kurz bol určený osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí sa doliečovali v Štátnom oblastnom ústave pre liečenie tuberkulózy v Kvetnici pri Poprade. Od školského roka 1960/1961 sa v Strednej škole pre pracujúcich v Poprade vyučovalo trikrát týždenne. V tom istom roku bol v škole zriadený 2-ročný kurzu externej maturity pre vojakov z povolania z popradskej vojenskej posádky, kurz sa končil maturitnou skúškou. O štúdium na škole pre pracujúcich bol pomerne veľký záujem, v školskom roku 1962/1963 mala škola 1 triedu v každom z troch ročníkov a zároveň špeciálne triedy vytvorené pre vojakov z povolania, zamestnancov podniku Československé dráhy a tiež v podniku Tatrasvit a Chemosvit Svit
Nedostatok školských učební mala vyriešiť naplánovaná prístavba školskej budovy s 20 triedami a telocvičňou. Dňa 10. apríla 1962 bol položený jej základný kameň. Doň bola vložená pamätná zakladacia listina pre budúce generácie. Ukončená a odovzdaná do užívania bola 1. septembra 1963.
Vďaka ukončenej prístavbe bola škola s účinnosťou od 1. júla 1963 opäť reorganizovaná. Od školy sa odčlenila a osamostatnila ZDŠ v Poprade, Leninovo nábrežie s ročníkmi 1. – 9. Presťahovala sa do novej prístavby (dnešná budova Gymnázia na Ul. Dominika Tatarku). SVŠ v Poprade s ročníkmi 1. – 3. sídlila naďalej v budove na Leninovom nábreží.
V roku 1970 bolo štúdium na SVŠ opäť reorganizované. Ministerstvo školstva SSR zriadilo výmerom č. 2875/1970-II/2 z 23. februára 1970 v súlade so zákonom č. 168/1968 Zb. o gymnáziách a vyhláškou Ministerstva školstva SSR č. 104/1969 Zb. o zriaďovaní gymnázií, ich organizácii a štúdiu na nich s účinnosťou od 1. septembra 1969 prvú triedu štvorročného štúdia Gymnázia v Poprade. V nasledujúcich školských rokoch existovali v škole súbežne triedy gymnázia (4-ročné štúdium) i SVŠ (3-ročné štúdium). Od školského roka 1971/1972 boli všetky prvé triedy už len gymnaziálne. V školskom roku 1972/1973 tak poslednýkrát maturovali v škole žiaci tretích tried SVŠ a po prvýkrát študenti štvrtého ročníka gymnázia. Od školského roka 1973/1974 boli v škole už všetky triedy len gymnaziálneho štúdia.
Počet tried v škole narastal, a tak od školského roka 1972/1973 museli byť niektoré triedy opäť umiestnené mimo hlavnej školskej budovy, prevažne v susednej budove ZDŠ na Leninovom nábreží. V nasledujúcom školskom roku sa učili striedavo v budove Jazykovej školy v Poprade na Jegorovovej ulici (dnes Alžbetina ul.) a v budove ZDŠ v Poprade na Leninovom nábreží a jedna trieda sa vo štvrtky a piatky vyučovala v hlavnej budove školy sťahovaním sa na jednotlivé vyučovacie hodiny. V rokoch 1973 – 1974 bola realizovaná v priestore od školského dvora prístavba školskej budovy a škola získala 2 učebne, zborovňu a skladové priestory. Napriek tomu muselo byť niekoľko tried až do školského roka 1979/1980 naďalej umiestnených mimo hlavnej školskej budovy v budove ZDŠ.V 80. rokoch prešla škola zmenou školského študijného programu, ktorý umožňoval absolventom získať aj odbornú kvalifikáciu v oblasti základov ekonomiky, strojárstva alebo stavebníctva. Žiaci v 3. ročníku mali možnosť zvoliť si jeden z týchto ponúkaných odborov. Pôvodné členenie na humanitnú a prírodovednú vetvu sa zmenilo vypracovaním jednotného učebného plánu s posilnením štúdia základov matematiky a prírodovedných predmetov a diferencovalo sa voliteľnými predmetmi, čím sa prehĺbila príprava žiakov na vysokoškolské štúdium najmä technického smeru. Triedy so zameraním na matematiku a fyziku si ako voliteľné predmety mali možnosť zvoliť deskriptívnu geometriu alebo programovanie. V 4. ročníku pribudli voliteľné predmety seminár z matematiky, fyziky, chémie, biológie alebo zemepisu. Pre vyučovanie odborných predmetov boli zriadené moderné učebne pre základy administratívy, cvičenia z chémie, fyziky, biológie a jazykové laboratórium. Prepojenie školy s praktickým životom sa realizovalo formou výrobnej praxe študentov v prevádzkach popradských podnikov Vagónka, Pozemné stavby, Tatramat či Pivovar.
V roku 1977 bolo vytvorené známe logo školy, ktoré gymnázium používa dodnes. Vzniklo ako súčasť maturitného pozdravu IV. C, maturantov z roku 1978. Jeho autorkou je Helena Suchá, významná slovenská výtvarníčka z Popradu pôsobiaca hlavne v oblasti úžitkovej grafiky, mama vtedajšej maturantky Gabriely Suchej. Viac ako tri desaťročia pôsobila ako grafička a návrhárka v podniku Chemosvit vo Svite. Vizuál obalov rôznorodých druhov produktov dennej potreby navrhovala pre potravinárske podniky Sfinx Holešov, Figaro Bratislava, Deva Trebišov, Stredoslovenské konzervárne a liehovary Liptovský Mikuláš, Frucona Košice, Novofruct Nové Zámky, Harmanecké papierne Harmanec, česká pernikáreň NOPEK. Navrhovala obaly na cukrovinky, sladkosti, džúsy, konzervy, šumienky, listovú konfekciu, plagáty k rôznym podujatiam, návrhy obalov gramoplatní, či propagačné materiály Podtatranského múzea v Poprade. Venovala sa aj komornej maliarskej tvorbe. Ako členka Slovenského fondu výtvarných umení uspela so svojimi prácami aj v širokom kruhu výtvarných umelcov.
Záujem o štúdium na Gymnáziu v Poprade v 70. rokoch 20. storočia enormne narastal, rekordný počet zaznamenala škola v školskom roku 1979/1980, keď v škole v 19 triedach študovalo viac ako 600 žiakov. Preto bolo s účinnosťou od 1. septembra 1980 zriadené v meste druhé gymnázium – Gymnázium Poprad, Zápotockého ulica (dnes Ul. Dominika Tatarku). Umiestnené bolo v budove zrušenej ZDŠ v Poprade, Leninovo nábrežie.
Prvé popradské gymnázium dostalo do názvu lokalizáciu, oficiálny názov bol Gymnázium Poprad, Leninovo nábrežie a neoficiálne sa začalo používať označenie „starý gympel“. Počet tried v škole klesal a postupne sa ustálil na cca 12.
V roku 1980 nastala zmena na poste riaditeľa školy. Jozef Čajnák odišiel do dôchodku. Novým riaditeľom sa stal Augustín Kuchár.
V novembri 1989 v Československu padol komunistický režim a celá spoločnosť vrátane školstva nastúpila proces transformácie. Princípy demokratizácie a humanizácie zakotvené v novelizovanom zákone č. 171/1990 Zb. o sústave základných a stredných škôl vytvorili vhodné východiská pre diferenciáciu a decentralizáciu našej výchovno-vzdelávacej sústavy, vytváranie nového obsahu výchovy a vzdelávania zodpovedajúceho potrebám konca 20. storočia.
V roku 1991 nastala zmena na poste riaditeľa školy. PhDr. Augustína Kuchára nahradila 1. septembra 1991 Mgr. Emília Neustadtová. Spoločenské a politické zmeny v Československu priniesli aj potrebu premenovania ulíc v meste, po premenovaní Leninovho nábrežia na Popradské nábrežie sa zmenil od školského roka 1991/1992 aj názov školy na Gymnázium Poprad, Popradské nábrežie.
Na konci školského roka 1994/1995 odišla do dôchodku riaditeľka školy Mgr. Emília Neustadtová, novým riaditeľom sa od 1. septembra 1995 stal RNDr. Ján Verný.
Novela školského zákona v roku 1994 (v úplnom znení Zákona o sústave základných a stredných škôl č. 350/1994 Z. z.) umožnila vznik osemročných gymnázií, na ktorých štúdium trvá osem rokov a končí sa maturitnou skúškou. Na osemročné gymnázium si žiaci do školského roka 2007/2008 podávali prihlášku v štvrtom ročníku základnej školy, od školského roka 2008/2009 v piatom ročníku, štúdium končia maturitnou skúškou.
Na začiatku školského roka 1995/1996 bola v škole otvorená prvá trieda osemročného gymnázia. Žiaci tejto triedy sa vyučovali v priestoroch Základnej školy v Poprade I., Francisciho ul., od školského roka 1997/1998 sa nižšie triedy (príma – kvarta) osemročného gymnázia vyučovali v budove Základnej školy v Poprade, Tajovského ul.
S osemročným gymnáziom narastal počet tried v škole, vedenie školy opäť riešilo nedostatok priestorov. V školskom roku 2000/2001 využívala škola okrem hlavnej budovy aj objekt unimobuniek na Hviezdoslavovej ulici v Poprade, kde boli umiestnené odborné laboratóriá. Škola mala šesť odborných učební anglického jazyka, estetickej výchovy, fyziky, chémie, nemeckého jazyka, výpočtovej techniky, tri laboratóriá fyziky, chémie, biológie. Triedy A boli zamerané na matematiku a fyziku, B triedy mali všeobecné zameranie. Od septembra 2000 získala škola počítačové vybavenie, bola pripojená na internet.
V roku 2002 sa škola musela vyrovnať so stratou hlavnej školskej budovy, ktorá bola v rámci reštitučného konania vrátená rímskokatolíckej cirkvi, tá v nej umiestnila detašované pracovisko Katolíckej univerzity v Ružomberku. S pomocou ministra školstva Milana Ftáčnika sa podarilo pre gymnázium zabezpečiť budovu bývalých kasární na Kukučínovej ulici v Poprade. Pred presťahovaním bolo nutné uskutočniť nevyhnutné stavebné úpravy, opravu omietok a vymaľovanie, rekonštrukciu hygienických zariadení. Sťahovanie sa začalo 23. októbra 2002, škola bola za jeden týždeň presťahovaná do nových priestorov. Prevezených bolo 25 plne naložených nákladných áut. Pomáhali všetci – pedagógovia, žiaci, rodičia, jedna skupina auto nakladala v starej školskej budove, druhá vykladala v novej. Škola získala dostatočne veľkú budovu, nie však v dokonalom stave. V nasledujúcich rokoch bolo nutné vykonať mnoho rekonštrukčných prác a získať finančné prostriedky na jej dobudovanie a zariadenie. Najväčšiu radosť mali žiaci z telocvične, učitelia i študenti oceňovali, že v areáli vládol na rozdiel od rušného nábrežia pokoj. V roku 2003 bola po prvýkrát v 50-ročnej histórii školy pri nej otvorená školská jedáleň. Názov školy sa so zmenou adresy opäť menil na Gymnázium Poprad, Ul. Kukučínova. Zároveň sa začala používať skratka pre označenie školy GPUK. V roku 2008 bol názov upravený na Gymnázium, Kukučínova 4239/1, Poprad.
Súčasná budova školy má svoju bohatú históriu. Po vzniku Horského pešieho pluku 3 v roku 1920 boli na pozemkoch patriacich Spišskej Sobote postavené spočiatku drevené vojenské baraky. Postupne sa na týchto pozemkoch začala budovať infraštruktúra pre pluk, v roku 1923 sa rozbehla stavba prvej murovanej budovy kasární nazývaných Pod Gerlachom, ktorá bola odovzdaná v roku 1925. Stavbu realizovala Pražská stavebná spoločnosť a firma J. Burjana z Ružomberku. V tridsiatych rokoch mali kasárne už okrem troch hlavných budov vybudovaných ďalších vyše 20. V roku 1942 tu bolo zriadené sústreďovacie stredisko pre Židov transportovaných z oblasti východného Slovenska do nacistických koncentračných táborov. Jozef Petrík, vedúci tábora, 16. marca 1942 o jeho pripravenosti hlásil Ministerstvu vnútra: „Židia koncentračného strediska v Poprade budú ubytovaní v kasárňach Pod Gerlachom v jednej budove, v ktorej tých najviac 1 500 osôb môže byť umiestnených, spávať budú na zemi pokrytej slamou, nie na posteloch." Od 21. marca 1942 sa tu sústreďovali židovské dievčatá z východného Slovenska. Po nich prišli na rad slobodní muži a postupne celé židovské rodiny. Tu sa formovali deportačné transporty po 1 000 osôb. Vôbec prvý transport zo Slovenska opustil popradskú železničnú stanicu 25. marca 1942. Z popradského sústreďovacieho strediska odišlo do Osvienčimu a Treblinky šesť ďalších transportov, celkovo 7 000 Židov. Počas Slovenského národného povstania (SNP) v budove sídlilo veliteľstvo povstaleckých jednotiek, ktoré sa zúčastnili na bojoch o Kežmarok a Poprad. Po vyhlásení SNP do kasární narukovali vojaci a boli im vydané zbrane. Boli zorganizovaní do jednotiek a v tejto budove sa pripravovala obrana Popradu. Nachádzalo sa tu asi 160 vojakov a dôstojníkov. Po vyhlásení mobilizácie ich počet vzrástol približne na 300. Po skončení 2. svetovej vojny sa kasárne stali opäť miestom sústreďovania obyvateľov. Na obyvateľoch nemeckej národnosti bol uplatnený princíp kolektívnej viny za vojnové zločiny spôsobené Nemeckom. Odsun a konfiškácia majetku Nemcov sa realizovali na základe viacerých Benešových dekrétov. Na začiatku roka 1946 sa začalo s prípravami na organizovaný odsun Nemcov z Československa. Pre odsun boli Nemci zo Spiša sústredení v kasárňach v Poprade. Nemci, ktorí z bytov a domov odchádzali do odsunového tábora, mali dve hodiny na zbalenie svojej batožiny, tá nesmela presahovať 70 kg. Z Popradu odišlo do Nemecka od 20. júla do 16. septembra 1946 päť vlakových transportov, štyri do sovietskej okupačnej zóny, jeden do americkej. V každom z nich sa nachádzalo približne 1 200 osôb. Neskôr budovy slúžili na vojenské účely, súčasťou tunajšieho vojenského útvaru bola aj poddôstojnícka škola spojovacích špecialistov. K 30. septembru 2001 bol vojenský útvar sídliaci v kasárňach Pod Gerlachom v Poprade zrušený. V priebehu školského roka 2010/2011 odišiel do dôchodku riaditeľ školy RNDr. Ján Verný, do konca školského roka bola vedením školy poverená PaedDr. Beáta Taylorová. Od 1. júla 2011 sa riaditeľom školy stal PaedDr. Vladimír Lajčák, PhD.
Myšlienka založenia nového študijného smeru spájajúceho štúdium a šport sa postupne za osem rokov pretransformovala do vzniku samostatnej strednej športovej školy. V školskom roku 2013/2014 bola v škole otvorená prvá športová trieda a v školskom roku 2016/2017 vznikol študijný odbor gymnázium – šport, ktorý umožnil talentovaným žiakom skĺbiť gymnaziálne štúdium s rozvíjaním športových výkonov. V školskom roku 2020/2021 na nej pribudol študijný odbor športový manažment. S účinnosťou od 2. septembra 2019 vznikla popri gymnáziu samostatná Stredná športová škola v Poprade, v rokoch 2019 – 2021 mali obe školy spoločné vedenie. Študenti štartovali deň na tréningoch so svojimi trénermi, pokračovali v škole vyučovaním a popoludní pokračovali v tréningoch. Štúdium ukončili nielen maturitnou skúškou, ale získali aj trénersky preukaz v športe, v ktorom boli aktívni. V roku 2021 sa športová škola odsťahovala z budovy gymnázia, od školského roka 2022/2023 sa ídlom Strednej športovej školy stal dobudovaný areál na Dlhých honoch v Poprade.
Interiér i exteriér Gymnázia, Kukučínova 4239/1, Poprad prešiel v rokoch 2011 – 2021 rekonštrukciami a významnou obnovou. Vynovili sa učebne, chodby, schodištia, sociálne zariadenia, vznikla aula, nové laboratóriá, tabletová a počítačové učebne. Komplexne bola prestavaná telocvičňa, kuchyňa a jedáleň, obnovilo sa zariadenie učební, laboratórií, didaktická technika. Vybudovaný bol vonkajší športový a prírodno-spoločenský areál.
Kvalitná výučba na gymnáziu priniesla dôveru a rešpekt verejnosti, čo sa prejavilo v záujme o štúdium na škole, ktorá sa na niekoľko rokov stala najžiadanejšou školou v Prešovskom samosprávnom kraji. Možnosť výberu najkvalitnejších žiakov v regióne a premyslená systematická spolupráca kvalitných žiakov a výborných učiteľov umožnila študentom každoročne dosahovať výborné výsledky v súťažiach garantovaných Ministerstvom školstva SR v predmetových olympiádach, kultúrnych a športových súťažiach.
Škola vybudovala prepracovaný systém mimovyučovacej práce s bohatou a pestrou činnosťou, množstvom aktivít. Navyše zabezpečuje kontakt študentov s reálnym životom – rozvinutie občianskeho rozmeru osobnosti žiakov, aktivity na posilnenie národného uvedomenia i európskej spolupatričnosti, ekologický projekt Zelená škola, exkurzie, študentský parlament, divadlo, kapelu, ambasádorov, vnútroškolské súťaže a akcie, charitatívnu pomoc, výtvarné výstavy, školský časopis VeTa eS Gé (Verejné tajomstvá starého gympla), školskú televíziu a i. Škola rozvinula priateľské vzťahy s viacerými školami v zahraničí, v Česku, Dánsku, Litve, Taliansku a Švédsku.
V rokoch 2020 – 2022 pandémia infekčného ochorenia COVID-19 a vyhlásenie núdzového stavu v krajine spôsobila na škole dovtedy nepoznanú situáciu. Postupne boli prijímané pandemické opatrenia, ktoré uzatvárali školy, zavádzali karanténu, dištančné vyučovanie, nosenie rúšok a respirátorov, testovanie žiakov i učiteľov, hygienické opatrenia, dezinfekciu priestorov školy a ďalšie. Ťažká situácia ukázala organizačnú, technologickú i personálnu kvalitu školy, ktorá bola v minimálnom čase schopná kvalitne učiť dištančne prostredníctvom moderných technológií. Rozdiel v kvalite výučby gymnázia a ostatných škôl v regióne bol preukázateľne výrazný.
Odsťahovaním športovej školy v roku 2021 nastala zmena aj na riaditeľskom poste. PaedDr. Vladimír Lajčák, PhD. sa stal riaditeľom Strednej športovej školy v Poprade a novou riaditeľkou gymnázia Ing. PaedDr. Beáta Taylorová, PhD.
V roku 2022 sa v škole zlepšili podmienky na realizáciu digitálneho vzdelávania modernizáciou dvoch učební informatiky. Virtualizované počítačové vybavenie NEXI GO s nízkymi nárokmi na servis šetrí prevádzkové náklady, minimalizuje dopad na životné prostredie a zvyšuje efektivitu výučby. Nová učebňa fyziky (2021), moderná učebňa biológie spojená s laboratóriom (2022), učebňa slovenského jazyka a hudobnej výchovy (2023) a multimediálna testovacia učebňa (2023) s modernými žiackymi notebookmi, LED panelom, multifunkčným zariadením a samostatnou wifi sieťou umožňujú implementovať prvky digitalizácie a inovatívne prístupy vo vzdelávaní. Učebne boli vybudované z európskeho projektu Moderné a efektívne GPUK, ktorý sa realizoval v rokoch 2019 – 2023.
Novinkou mediálnej komunikácie je vydávanie podcastov (od roku 2022), ktoré pod názvom Starogymplácky týždeň pravidelne informujú o dianí v škole. Vybudovanie nahrávacieho štúdia prispelo k obnoveniu činnosti školskej televízie TV GPUK.
Škola sa rozvíja aj v oblasti internacionalizácie a medzinárodnej spolupráce. V roku 2021 získala Akreditáciu Erasmus+, ktorá umožnila pravidelne sa zúčastňovať na programe Erasmus+ a trvalý prístup k financiám (2021 – 2027). Vzdelávacie projekty umožňujú žiakom aj učiteľom zlepšiť si vedomosti, zručnosti a kompetencie a škole zlepšiť svoju otvorenosť, dynamickosť, atraktívnosť a s tým spojenú kvalitu výučby a vzdelávania.
Významným medzníkom v histórii školy je otvorenie nového 5-ročného študijného odboru 7902 J 74 – bilingválne gymnázium (slovensko-anglické) od školského roka 2023/2024, v ktorom v jednej triede začali študovať prví žiaci.
Úspešná práca a výsledky žiakov sú úzko spojené s vytváraním podmienok pre profesijný a osobnostný rast pedagogických a nepedagogických zamestnancov, čo je dôležitým prvkom v zabezpečovaní špičkovej kvality výučby a vzdelávania v GPUK.
Zdroj: Šlampová Martina: Cesta úspechu 1953- 2023
