Boli sme v divadle... a páčilo sa nám
- 31.03.2017 11:50
- Alexandra Švarcová (II.D) bola jednou z vyše 110 žiakov nášho gymnázia, ktorí mali možnosť v utorok 28. marca navštíviť druhú najstaršiu profesionálnu scénu na Slovensku – Slovenské komorné divadlo v Martine, a v jeho Štúdiu si pozrieť divadelné spracovanie slávneho románu írskeho spisovateľa Oscara Wilda Portrét Doriana Graya. Aké to podľa nej bolo? Nech sa páči, prečítajte si jej recenziu. A ak ste boli tiež pri tom, porovnávajte svoje postrehy s jej...
- viac
Rozumieš…?
- 30.03.2017 08:29
- Pred pár dňami absolvovali žiaci našej školy v Arene Poprad zaujímavé multimediálne predstavenie s veľavravným názvom Drogy sú cesta do tmy. Svoje dojmy z návštevy tohto projektu spísal Matej Maličký (III.C) tentoraz v angličtine. Tak si klikni do nášho eČasopisu a rozšír si svoj obzor aj v jazyku, v ktorom budeš maturovať.
- viac
Očarení Londýnom
- 06.03.2017 10:16
- Tak a je to tu. Prišiel ten dlho očakávaný deň. V kalendári svieti štvrtok 23. februára 2017 – deň, keď sa my – žiaci „starého gympla“, vyberieme na cestu do jedného z najkrajších miest na svete. Priamo do Londýna! To ale ešte netušíme, že nás čaká nezabudnuteľný zážitok azda na celý život...
- viac
Jana z Arku očarila tretiakov a septimánov
- 24.02.2017 09:58
- Divadlo. Druh umenia, ktoré, zdá sa, po určitom útlme prežíva nový boom. Celkom oprávnene. Divadelné sály sa opäť plnia divákmi túžiacimi po nevšedných a neopakovateľných zážitkoch. Aj pre žiakov našej školy pripravil kabinet slovenského jazyka možnosť absolvovať čosi z tohto súdka. Pred pár dňami sériu návštev „kamenných“ divadiel otvorili tretiaci a septimáni. V Divadle Jonáša Záborského v Prešove mali možnosť vidieť muzikálové spracovanie príbehu francúzskej národnej hrdinky a bojovníčky proti Angličanom v storočnej vojne Jany z Arku. Chcete vedieť, aké to bolo? Prečítajte si článok Debory Neubellerovej v našom eČasopise pod názvom Standing ovation na záver hovorí o všetkom.
- viac
Milý Ježiško!
- 21.12.2016 07:31
- Už strašne dávno (ja viem, v škole nás učili, že „strašne“ sa nemá písať) som Ti nepísal. Ale verím, že na môj posledný list sa ešte pamätáš. Prosil som Ťa v ňom o vláčik. Taký obyčajný, drevený. Nie taký, ktorý jazdí sám, ale ktorý si budem môcť sám chytiť a pôjde vtedy a tam, kedy a kam ja budem chcieť. Potrebujem ho predsa reálne vlastnými rukami cítiť, ohmatať, nie mať iba obraz niečoho nereálne dokonalého. A o nejakú peknú knihu, bez ktorej by Vianoce neboli Vianocami. Bez ktorej by vlastne žiadny večer nebol večerom. Vďaka knižkám som sa stával princom oslobodzujúcim virtuálne princezné z pazúrov zlých drakov. Vďaka knižkám som sa dostal do africkej džungle a spolu s virtuálnym Tarzanom z rodu opíc som prežíval tie najneuveriteľnejšie dobrodružstvá. Vďaka knižkám som sa preháňal spolu s virtuálnymi kamarátmi Vinnetouom a Old Shatterdandom po amerických prériách... A ešte som chcel bicykel. Aby som sa mohol rýchlo dostať za kamarátmi. Skutočnými, existujúcimi, reálnymi kamarátmi. A vystrájať s nimi. A smiať sa s nimi (nie z nich!). A rozprávať sa s nimi...
- viac