Tak ako väčšina mám pri triedení šatníka osobitnú kôpku oblečenia s názvom: „možno niekedy.“ 
Tak ako u väčšiny tá moja kôpka rok čo rok rastie. 
A tak ako u väčšiny sa postupne z „možno niekedy“ stáva „nikdy viac“.  
Zmeňme to!  Zoberme všetky ešte použiteľné kúsky svojich minulých šatníkov a spravme ich budúcimi niekoho iného!

Iste nepovieme nič nové vetou, že školský rok sa nám už naplno rozbehol. Ale určite beží inak tým, ktorí starý gympel už môžu považovať za svoje „domáce ihrisko“, a inak tým, ktorí si len začali zvykať a ešte stále občas potrebujú na zorientovanie sa navigáciu. Pre prvákov a primánov je to tu skutočne všetko nové.

     Je streda ráno a po namáhavom presune z vlakovej stanice ku škole hádžem všetky svoje tašky na zem k ostatnej batožine mojich spolužiakov. Ešte rozospatí sa zdravíme. Z očí nám však dnes netečie len tradičná ranná únava. Dnes tam sršia aj kúsky nadšenia. Nás – starogympláckych tretiakov a septimánov – čakajú totiž tri dni mimo domova. A keby len to! Ale ešte aj dve noci! Začína sa obľúbený KOŽaZ – kurz ochrany života a zdravia.  

Ponúkame niekoľko postrehov z tohto nevšedného zážitku...