Čo sú to fejkové informácie. Čo je to hoax? Ako sa nenechať strhnúť do víru dezinformácií, klamlivých, skreslených či polopravdivých správ, ktorými je doslova zaplavený internet? Kde hľadať skutočnú pravdu? Aj o tom sa vo štvrtok 7. septembra debatovalo v našej škole. Na zvedavé otázky študentov odpovedal spisovateľ Michal Hvorecký. Bola pri tom aj redaktorka nášho školského eČasopisu Alexandra Švarcová (III.D), ktorá svoje dojmy z besedy spísala v článku Spisovateľ Michal Hvorecký besedoval so študentmi nášho starého gympla. 

Hneď na začiatku sa priznám – v celom článku budem veľmi subjektívny. Chcem napísať o SVOJICH pocitoch z nádhernej akcie, o SVOJOM vnímaní úžasného podujatia, o SVOJOM prežívaní krásneho utrpenia (toto je ten oxymoron, s ktorým zvyknem „trápiť“ žiakov) na štafetovom behu Od Tatier k Dunaju.

Posledné zvonenie v školskom roku. Vysvedčenie v ruke. A predo mnou...
     Dva mesiace... Deväť týždňov... Šesťdesiatpäť dní...
     Konečne budem mať čas na všetko, čo nestíham počas tých krutých desiatich mesiacov. Len tak si vybehnúť za kamarátmi a konečne sa s nimi porozprávať vis-à-vis, nielen virtuálne cez kadejaké sms-ky, facebooky, maily a podobné nezmysly. Internet nebude pre mňa existovať, nech si aj on poprázdninuje.
     Zažijeme kopec SPOLOČNEJ (!) zábavy s priateľmi. Ako nás to trápili slovenčinári s nejakým vitalizmom, či ako sa to volalo:
 

...do kina ma tak ľahko v najbližšom čase nikto nedostane. K tomuto rozhodnutiu a sľubu ma dohnala posledná (veru tak, nadlho posledná!) návšteva zariadenia, do ktorého sa kedysi (a nebolo to tak dávno) chodilo za kultúrou (!), poučením (!), emocionálnym zážitkom!!! Dnes sa tam chodí žrať (nech mi citlivejšie duše prepáčia toto expresívum, ale ja si činnosť nazývanú „jedenie“ predstavujem predsa len v o čosi kultúrnejšej podobe), chľastať (platí to isté, čo v predchádzajúcej zátvorke so zmenou výrazu v úvodzovkách na „pitie“), rehotať sa bez ohľadu na to, či ide o komediálny alebo tragický žáner filmu, prejavovať svoju vtipnosť hlasnými poznámkami k deju toho, čo sa (vďaka týmto „inteligentom“ márne) snaží byť umením...

Tretíkrát v tomto školskom roku dostávajú v našom školskom časopise priestor texty v angličtine, ktorá sa pomaly, ale isto stáva druhým komunikačným jazykom. Tentoraz sú to dve výnimočne dobré tretiacke slohové práce.
Prvá je od Mária Ondovčíka (III.B). Vo svojej eseji sa zamyslel nad problémom množstva virtuálnej slobody, ktorú má k dispozícii každý používateľ internetu. Celý text zvládol napísať za jednu vyučovaciu hodinu. Práca je dôkazom jeho skvelej slovnej zásoby (nemal k dispozícii žiadny slovník) a má aj z obsahového hľadiska mimoriadne vysokú kvalitu.  
No a ešte pridávame čosi pre milovníkov detektívneho napätia. Monika Polačeková (III.D) popustila uzdu svojej fantázie, primiešala do toho trochu skúseností z takéhoto žánru umeleckej literatúry a veľmi dobrú angličtinu. Čo z toho vzniklo? Nech sa páči, čítajte!