Deň otvorených dverí. Medzi nami jednoducho DOD. Pre mňa, prváčku, asi prvá udalosť v škole, keď nemusím mať pocit (a ani ho nemám) toho najmladšieho. Som tu ešte len desať týždňov a veľmi sa na tento deň teším.

     V spomienkach sa vraciam o rok späť. Približne v tomto čase sa dvere dnes už aj môjho „starého gympla“ prvýkrát otvorili pre mňa – vtedy deviatačku. Blúdila som školou plná otázok. Na odpovede som iba čakala. Priestory školy boli pre mňa bludiskom, učitelia záhadou. Pamätám si, ako som bola ohromená zručnosťou a vedomosťami žiakov, ktorí nám ukazovali, ako sa to tu vlastne vyučuje. Nechápala som, ako si môžu toľko informácií zapamätať.

Boli ste niekedy v škole v prírode? Určite áno! Radi na to spomínate? Určite áno! Ste zvedaví, ako sa mali v škole v prírode naši primáni? Určite áno!  

Tak si prečítajte zápisky z  vysokohorských denníčkov žiakov prímy. Dozviete sa, čo všetko sa dá stihnúť v škole v prírode za pár dní!

     Boli toho dva kubíky. Dvetisíc litrov spolupatričnosti. Desiatky vriec nášho dobra tlmiaceho ich smútok...

     O čom hovoríme? Pred pár dňami sa v našej škole uskutočnila zbierka oblečenia, ktoré nám, „šťastnejším“, už doma aj tak len zavadzia. Zbierka určená Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach, ktorý je akýmsi útočiskom pre chorých, postihnutých, bezdomovcov, deti z rozvrátených rodín a ústavov, siroty, starých, slobodné matky a všetkých núdznych, ktorí to potrebujú. Štyri dni sme v našom starom gympli do pripravených igelitových vriec nosili kusy odevov nami už nenosených. Zbierali sme ich pre tých, ktorým osud nedoprial mať v slovnej zásobe pojem „NAVYŠE“.